Gabriel Švábenský najviac zo všetkého túžil po tom, čo je pre väčšinu z nás samozrejmosťou – byť aj navonok tým, kým sa cítil vo svojom vnútri. Pri narodení mu pridelili ženský rod a dostal meno Barbora. Keď mal sedemnásť rokov, rozhodol sa, že sa stane mužom a nastúpil na proces tranzície, úspešného konca sa však nedočkal. O dva roky neskôr si vzal život. Hĺbka tragédie jeho príbehu spočíva v tom, že jeho najbližší mu prejavili plnú podporu, bez váhania prijali jeho novú identitu a boli pripravení mu na jeho ceste všemožne pomáhať. Napriek tomu to nestačilo. Na Slovensku žije podľa kvalifikovaných odhadov dvadsať tisíc transrodových ľudí. Len poniektorí o svojej skúsenosti hovoria otvorene, mnohí z nich vôbec nevyhľadajú odbornú pomoc a žijú osamotene so svojím trápením. Aj napriek digitálnej dobe je totiž informovanosť o téme u nás pomerne limitovaná a väčšinová spoločnosť nerozumie, čo transrodoví ľudia prežívajú. V dnešnej dobe rastúcej nenávisti voči LGBT ľuďom je zrejme pre mnohých ťažké stotožniť sa so svojou životnou situáciou.
